Môj blog

Je polovička mája a ja mám za sebou už tri rehabilitačné pobyty. Začal som v Piešťanoch, potom som navštívil Dunajskú Lužnú a zase som sa vrátil do Piešťan. Všetko mi to rýchlo zbehlo, prvý týždeň zvládam a druhý je pre mňa ťažký, nevládzem, chcem ísť domov. Mamka neustále opakuje: vydžíme, zvládneme.  Posielam pár fotiek ako…

Je len január  už mám za sebou cvičenie v Piešťanoch a pár lekárskych vyšetrení. Moja mamka má už teraz plný kalendár termínov na vyšetrenia, hospitalizácie a liečenia. O týždeň cestujeme do Piešťan na dvojtýžďnový pobyt. Ufff opäť budem úplne vyšťavený. Ja tie kufre len balím a vybalujem.  A čo bude ďalej? To som aj ja…

Robím pokroky, už pekne sedím, štvornožkujem. Moje nožičky však štrajkujú, šľachy sa skracujú. Poznám už aj Prahu a Kladno, kde mi moje nožičky operovali (Ulzibat). Po mesiaci povinného oddychu začala makačka sériou rôznych cvičení v Kováčovej, Dunajskej Lužnej , Prešove,  Piešťanoch a v Košiciach. Spoznávam krásy Slovenska.S papaním mám aj naďalej problém váha ukazuje necelých…

Chudnem, chudnem, nepriberám aj keď niečo spapám tak vyvrátim. Do Košíc ma zavolali a hadičku do bruška mi dali. Jeeej mám nový príbor: hadičku a striekačku. Som naďalej pohodlný, nesedím, nelozím, nechodím, lebo mi to vôbec nejde. Tak mamka sadla za net a hľadala kde pôjdeme na výlet. Takto začali moje cvičenia v rehabilitačných centrách…

Prvých 15 mesiacov môjho života som poznal len tety a ujov, ktorí pobehovali okolo mňa v bielych plášťoch a spolu sme bojovali o záchranu môjho života. I keď mi dávali len 10% nádej, nevzdal som to  a som tu.